Veď to predsa nie je normálne!

Ja som vážne chcela ten úvodný článok dodatočne napísať, ale nejako som nemala šajnu, čo by som tam mala napísať. Takže sa toho zrejme nedočkáte. Ale nakoľko nepredpokladám, že by si to niekto všimol a niekomu by to chýbalo... myslím, že to bude v pohode.

Vitajte v mojom článku, kde sa neprirodzene naseriem nad niečim, nad čím by ostatní len mávli rukou! No dobre, dobre, prestanem kopírovať Martina Rotu. Ale ako úvod je to super, no nie? 

Ako isto viete, v sobotu na Slovensku prebiehalo referendum. Napriek tomu, že podľa Aliancie ľudia neboli dostatočne informovaní... Pch! Reklama všade, kde som sa pozrela. Nie, nejdem rozprávať o ňom, svoj názor som vyjadrila už v predošlom článku. Avšak práve oné referendum ma inšpirovalo k napísaniu tohoto. A napriek tomu, že ho v článku párkrát spomeniem, vždy je to len ako príklad. 

Slovíčko normálny sa za posledné týždne, či mesiace skloňovalo na Slovensku takmer toľko, čo pojem rodina. Keby dostanem euro zakaždým, čo to slovo počujem/prečítam už len ohľadom toho referenda, tak môžem okamžite seknúť so školou a do konca života nemusím pracovať. Normálna nie je homosexualita, homosexuálne svadby, adopcie, ľudia, čo si myslia, že každý má mať práva, ateisti, ponožky v sandáloch, fanúšikovia TFIOS*... Ale už som odbehla. 

Čo vlastne znamená pojem "normálnosť"?  Čo znamená byť normálny, chovať sa normálne, rozprávať normálne? 

A existuje také niečo vôbec? 

Nikto nemá patent na "normálnosť". Nikto nikdy neurčil, čo normálne je a čo nie. Z čoho vlastne vznikli veci, ktoré sú už z princípu normálne a nenormálne? 

Doba postupuje stále dopredu. Mení sa, vyvíja sa. Niekedy k lepšiemu, niekedy k horšiemu, ale nezasekne sa. Čo sa považovalo za normálne kedysi, teraz už neobstojí. Otroctvo bolo bežné, exkrementy sa vyhadzovali z okien na ulicu a vy ste mali šťastie, ak na vás niečo z neba nepadlo viac, než raz, väčšina ľudí bola úplne negramotná, dievčatá sa vydávali v detskom veku a ich životným poslaním bolo porodiť čo najviac detí. Ženy nemali vôbec žiadne práva, mnohé tiež upálili kvôli podozreniu z čarodejníctva. 

A áno, vtedy sa to za normálne považovalo. 

Pokiaľ by ste teraz vyhadzovali obsah svojho záchoda na chodník, tak sa na vás nikto neusmeje a nezagratuluje vám k úspešnému vyprázdneniu. 

Za normálne sa bežne považuje to tradičné. Zas musím spomenúť to referendum, pretože je to skvelý príklad. Priaznivci Aliancie tvrdia, že normálne sú iba heterosexuálne svadby. Je to tradičné. Už niekoľko storočí. Hmm... fajn. Ale tradičnými a normálnymi boli aj dohodnuté sobáše či polygamia. Ang guess what? Nastal 

nejaký pokrok. 

Ono tradičné nemusí nutne znamenať to správne. Znamená to len, že už veľmi dlhú dobu je to také zaužívané a zadefinované v mozgoch ľudí, že väčšina nevidí dôvod niečo meniť. Pretože by museli najprv zmeniť seba, svoje zmýšľanie. Až potom sa dá zmeniť krajina, či svet. 

Všetko je to v mysliach ľudí.

,,Ja som normálny! On nie! Vidíte tie jeho vlasy? Kto normálny by si nafarbil vlasy na zeleno s červenými končekmi?"

,,Hentá nevyzerá normálne. Bude to nejaká úchylná, nezodpovedná hlupaňa!" 

Ďalšia vec sú predsudky. Niekto vyzerá inak, tak ho automaticky zaradím do kategórie nenormálnych. Menejcenných. Lebo nie sú ako ja, nie sú normálni ako ja. 

Ale vážne má niekto právo označovať niekoho či niečo za normálne? 

Faktom je, že "normálnym" nie je nikto. Normálnosť ani nenormálnosť neexistuje. Sú len rozliční ľudia. Je to prázdny pojem, ktorý si ľudia vytvorili a používajú ho dodnes bez toho, aby sa nad ním naozaj zamysleli. Normálnosť je totiž veľmi subjektívny pojem. To, čo je normálne pre jedného, je divné pre druhého a naopak. Normálnym sa môže označiť každý. A zároveň nikto. 

* Napriek tomu, že tú knihu vážne nemám rada, neberte toto prosím ako urážku jej fanúšikov, nebolo to tak myslené. Už som si vyslovene robila srandu, áno? Pokiaľ by sa to niekoho naozaj dotklo, tak sa ospravedlňujem. Úplne normálne...