Tatry, Žilina, predčasné narodeniny alebo môj rozlietaný týždeň

Krátko po predchádzajúcom článku tu mám ďalší. Čo je divné, nakoľko som na tomto blogu brutálne neaktívna, ale tak čo už. Teraz však mám o čom rozprávať. Patrím k ľuďom, ktorí najradšej vysedávajú doma. Takmer nikam nechodím. Do školy a späť. Na poštu. Sem-tam inde.

Tento týždeň som si však trochu pocestovala. 

V prvom rade sme mali od pondelka do stredy KOŽAZ. To tú povinnú vec, čo musia tretiaci absolvovať. Z našej školy sa chodí do Tatier. Tam som ešte nebola a vôbec sa mi tam so spolužiakmi ani nechcelo, väčšinu totiž nemusím. V pondelok sme prišli do Popradu, odtiaľ do Starej lesnej. Na hoteli sme vyložili veci a po nejakom oddychovom čase sme sa vybrali do Tatranskej lomnice, nakoľko podľa učiteliek sme umierali túžbou vidieť Tatranské múzeum a Ski múzeum. V tom prvom boli (aj) vypchaté zvieratá, tie boli pekné, ale mám dojem, že som tam nevidela nič, čo by som nevidela už v Bratislave. V Ski múzeu som vydržala asi necelých desať minút, lebo obzerať staré lyže a počúvať toho chlapíka... no načo. Po absolútne vynikajúcej večeri (na ktorú si ale náš stôl musel čakať tak hodinu -_-) sme museli absolvovať prednášku o bezpečnosti na horách, hoci si myslím, že keby tam nakoniec neprídem, nikto si to nevšimne. Aspoň tam bola wifina. 

V utorok sme šli na celodennú turistiku. Vtipné je, že nám v pondelok na prednáške povedali: ,,Treba sa poriadne vyspať, aby ste boli oddýchnutí a mali dostatok síl... Mimochodom, raňajky sú o siedmej." Tak buď budem vstávať skoro, alebo budem oddýchnutá. Obe sa nedajú. 

Každopádne, ja a turistika sa moc nekamarátime. Mám mizernú kondičku a bohato mi stačila cesta z hotela na vlakovú stanicu, ktorá sa tuším každou cestou viac predlžovala. Boli sme v troch skupinkách. V prvej boli masochisti a podľa mňa totálni blázni, pretože sa rozhodli pre asi trojhodinový výstup na Teryho chatu. Samozrejme, ja som nad tým neuvažovala ani sekundu. Tá cesta by ma zabila.

Druhá skupinka šla na akýsi hrebienok na menšiu turistiku.

Tretiu tvorili ľudia oslobodení od telesnej a s nejakými zraneniami... Nám s kamarátkou sa akosi nechcelo chodiť a šťastnou zhodou okolností sa nám podarilo dostať do tejto skupinky.

Zas sme boli v Lomnici, tentokrát sme sa však lanovkou zviezli hmm... niekam. Nemám šajnu, ktorý kopec to bol, ale bolo tam Skalné pleso a hvezdáreň, do ktorej sme mali ísť, ale akosi nevydalo. 

Takže lanovka. Najhoršia vec, aká ma v Tatrách stretla. Aby ste chápali, mám príšerný strach z výšok. A hento ma fakt desilo. Bolo to vysoko, hýbalo sa to, kývalo sa to, videla som okolo seba... Niežeby to nebol nádherný výhľad... A ešte krajší, keď sme vystúpili... 

Moja najobľúbenejšia tatranská fotka :3
Proste absolútna nádhera

V Tatranskej Lomnici

Štrbské pleso

V stredu... nuž, to som sa už fakt tešila domov. Raňajky tentokrát o ôsmej, o pol druhej nám mal ísť vlak... Takže Štrbské pleso no.2. Mali sme tak hodinu a pol, takže nám povedali, že kto chce sa môže ísť najesť, poprechádzať okolo plesa... Vlastne sme mali rozchod. Jop, šli sme jesť. Veď bol čas obeda, no O:)

Takže potom dlhááá cesta vlakom, prečítala som skoro celé posledné Pokrevní pouta (nemala som šajnu, čo sa tam deje), konečne prišla domov a konečne videla nový diel Game of Thrones. Už som z toho mala naozaj depku. Bol to druhý týždeň po sebe, kedy som videla nový diel nie v pondelok, ale až v stredu! 

Vo štvrtok bola na programe Žilina s Kikou Nuž, bolo to absolútne perfektné. Dala mi darčeky k narodeninám, ktoré budem mať za 15 dní (je to dosť desivé... už osemnásť!), boli sme na besede Dominiky Ponechalovej (mám podpísané oba diely! :3), kúpila som si tri perfektné trička... a dostala list z Rokfortu. Kikuška doniesla :3 Asi to bol najlepší darček, aký som kedy dostala. Lebo... mám list z Rokfortu na svoje meno!!!

Všetky nové veci pokope.
Ja vravím, že to bolo, akoby som už tie narodeniny mala!

Mám svoj prívesok krídiel slobody! :3

Záložky od Kikušky
Vlastná výroba

Slovart konečne dorazil!
Alebo recenzák a dve výhry z februára. 

A jedna výmena.
A ďalší darček od Kikušky.
No a nakoniec... Výsledok snahy si fakt nič z tej knižnice nepožičať.

Podpísaná Punková princezná sa vracia.
S ospravedlnením.

List z Rokfortu, zoznam toho, čo od budúceho roka budem potrebovať a obálka.
To, že to meškalo 7 rokov je detail.

Vidíte? S mojim menom! 

Nuž... navštívila som Žilinské tričko. Môj účet tak trochu zaplakal. Ale tieto tri dokonalé tričká za to stáli! 

Takže som rovno oznámila našim, že už majú darček pre mňa aj oni. 

Podľa Kiky to chcelo fotku. Aj keď ona si ho nekúpila... Pch!
Ach áno, ja som tá vpravo. To keby vám to náhodou nedošlo :D 

Piatok... nuž, obhajoby. Don´t ask me. 

No a dnes... prišla za mnou Maggie. Šli sme predovšetkým do Lauga (pretože čo už sa dá v tom Trenčíne robiť, že.) Prvou zástavkou bolo Tesco, kde som dúfala, že budú mať chrabromilské tričko, lebo som už stihla oľutovať, že som ho v tom žilinskom nechala. Žiaľ nebolo, ale aspoň som si kúpila fajn žabky. Už sa hodili. A za 4 eurá... 

Ďalšou zástavkou bola Panta Rhei... Kde sa stal zázrak. Maťka si dobrovoľne kúpila knižku od Greena. Nuž ale... Will má byť nejaká gay vec. A ja sa na to naozaj moc teším. Takže je to posledná šanca, ktorú odo mňa kedy dostane. 

Sedm divů světa je knižka, ktorá ma zaujala už pri jej vydaní. Mám veľmi rada mytológiu (pokiaľ ju teda nepíše Josephine Angelini) a tak mi to Maggie darovala k narodeninám. Snáď sa k tomu čoskoro dostanem, má to veľké písmená :D
Ďalej sme šli na obed (zas jedlo, ktoré si tam dávam úplne vždy), pobehali nejaké ďalšie obchody a šli si sadnúť na zmrzlinový pohár, ktorý sme ani jedna nedojedla, lebo bol fakt obrovský. Ale naozaj moc dobrý... Hoci s divnou šľahačkou.

Takže... taký bol môj týždeň. Som s ním vlastne veľmi spokojná, hoci som minula fakt veľa peňazí. Ale viete čo? Nevadí mi to. Za prvé to stálo za to. Za druhé... Nuž, občas míňať treba. A ja som už dlho poriadne nemíňala :D