Ako sme stužkovali...

Aby bolo jasné, na tento článok som sa chystala už týždeň. I´m sorry, I´m so sorry. Buď som bola unavená, alebo som nemala čas. Alebo sa mi skrátka nechcelo. Vždy niečo. 

Každopádne, týždeň som už oficiálne maturant, nakoľko som absolvovala stužkovú. Presne takto pred týždňom som pindala, že sa mi nič nechce. Príde mi, akoby to bolo už o dosť dlhšie. Ale pekne poporiadku. 

Moje prípravy začali už v piatok. (Ak teda nerátam kupovanie šiat ešte niekedy začiatkom septembra). Konečne som šla ku kaderníčke, na čo som sa veľmi tešila, pretože som si šla podstrihnúť a prefarbiť vlasy. Chcela som zmenu, niečo, čo som ešte nikdy nemala a tak som rovno vylúčila akúkoľvek hnedú a červenú a skončila som pri ryšavej s ombré. Tá ryšavá je taká tmavšia, na ombré mám takú svetlú až do blonďava. Naozaj sa mi to veľmi páči, takže som nesmierne spokojná. (Žiaľ asi na žiadnej z fotiek to nie je poriadne vidieť.) 

A potom prišla sobota. Vstala som strašne skoro (myslím, že tak okolo pol ôsmej), lebo sa mi nedalo znova zaspať a okolo desiatej som išla na stanicu po Maggie, ktorú som mala ako svoj doprovod. Napapali sme sa, ubytovali sme sa v hoteli oproti môjmu domu (lebo máme malý byt a nemala by kde u nás spať) a postupne sme sa začali chystať. Mala som byť v škole už o štvrtej (stužková nám začínala o šiestej) a mala som dojem, že nič nestíham. Napokon som sa predsa len stihla osprchovať, obliecť, natočiť si vlasy a namaľovať sa.
Taxík ešte štvrť hodinu meškal, takže sme poskakovali po vlhkom chodníku s krabicou koláčov a taškou, v ktorej som mala všetko potrebné. Teda ja som poskakovala a pridržiavala si šaty, aby sa mi dole nezamokrili, hoci boli asi centimenter nad zem. Nevadí.

Asi vtedy začala moja zlá nálada. 

Keď som prišla ku škole, zrazu som netušila, kam ísť. Hlavný vchod zamknutý a keby ma nevidí upratovačka, ktorá mi ukáže smer, tak neviem-neviem. Tak sme museli prejsť polovicu školy, aby sme vošli cez vchod, ktorý som v živote nepoužila. Vlastne tak celkovo je dosť nepoužívaný. 

Tie necelé dve hodiny posledných príprav u mňa prebiehali asi tak, že som sa snažila čo najmenej zavadzať spolužiakom, čo niečo robili. Nuž, nie som najpracovitejší človek na svete. Všetci už boli nervózni a podráždení, všetci tam po sebe štekali a to všetko mi na nálade naozaj nepridalo.

Navyše som zistila, že triedna má rovnaké šaty ako ja, akurát v inej farbe. Moc jej pristali a bola naozaj moc krásna, ale akosi ma to netešilo. To som už pindala, že mne sa tam už ani nechce byť a že kľudne by som aj šla domov (čo je dosť možné, že by som aj urobila, keby nás nevyšla tak draho.) 

Krátko pred šiestou som nerváčila už z iného dôvodu. Rodičia nie a nie prísť. Keď mi konečne zavolali, tak netušili, ako sa tam dostanú. Ja nie som najlepší navigátor a fakt, že ten vchod naozaj nepoužívame mi moc nepomohol. Takže tam v tme blúdili, keď ešte aj mrholilo a tak tri minúty pred šiestou konečne dorazili. 

My sme už mali ísť do zákulisia, kde sme ešte celé veky stáli, kým budeme môcť ísť na nástup. Kým sa prichystá dídžej, učiteľ, ktorý nám ten nástup hral a tak. 

Nakoniec sme sa dočkali, ja som bola totálne nervózna, lebo za tie dve hodiny som zakopla a pristúpila si šaty hneď niekoľkokrát a ja som sa nechcela pred všetkými strepať, keď budem schádzať po schodíkoch dole. Nejako úspešne som to zvládla, hallelujah. 

A tak sa začala oficálna časť. Nasledovali príhovory riaditeľky, triednej, rodičom, žiakom a učiteľom, stužkovanie, šerpovanie, spievanie Gaudeamusu a darovanie kvetinky našim rodičom. (Nie v tomto poradí.) To bola najlepšia časť oficiálnej časti, pretože počas celého toho státia pod pódiom som bola príšerne dehydrovaná a mohla som sa konečne napiť. Celú tú dobu som sa príšerne triasla a počas príhovoru rodičom a príhovoru od triednej som si v duchu spievala All about the bass, aby som sa nerozplakala a nerozmazala si make-up. Dopadlo to tak, že som sa v nevhodných chvíľach uškŕňala, lebo to bolo strašne komické. A neplakala som ,to bolo hlavné. 

A potom nasledoval prípitok s hnusným Vermutom, kedy nám triedna potichu hovorila, že mali sme si zapamätať poradie pár vecí a aj to sme doplietli. Ale rodičom to bolo jedno, nám tiež (hlavne, že to bolo za nami) a nasledoval rodičovský tanec. Väčšina z nás tancovať nevie, takže sme sa len tak pohupovali do rytmu a celú pesničku som s tatinom prekecala. 

Nasledovala večera. Myslím. Ja jedlo zvyčajne milujem a tak to mala byť najlepšia časť večera. Mali sme klasicky hovädzí vývar a rezeň na prírodno so zemiakmi. Polievka bola veľmi mastná a zemiaky vyzerali ako dopredu konzumované. Chuťovo neboli zlé, ale veľmi dlho trvalo, kým som sa ich odhodlala ochutnať a aj tak som ich zjedla minimum. Zjedla som akurát tak to mäso. Vyzeralo to celkovo ako obed zo školskej jedálne, takže catering fuj fuj. 

Nasledoval program, ktorý bol zúfalo improvizovaný. Boli tam dve scénky, ktoré boli vtipy a jeden z nich ešte tri minúty predtým bol vyškrtnutý z programu. Potom boli tance, ktorých bolo dokopy osem - štvorylka, Pulp fiction, Elvis, Candyman, Mamma mia, Thriller, Macarena a Gangnam style. Ja som účinkovala v posledných dvoch a ako jedna z mála bez alkoholu v krvi (keď teda nepočítame prípitok). Už aj triezva som sa desila toho, že sa zamotám v Gangnam style (a jasné, že som sa v poslednom poskakovaní pomýlila, ale snáď to nebolo moc viditeľné). Potom tam boli Pidilidi, ktorých robili chalani a hoci neboli takí super, ako na skúške, aj tak to bolo super. 

Prezliekli sme sa späť do šiat, kolovala nám tam fľaša Kapitána Morgana a vrátili sme sa späť do sály, kde sa začínalo tancovať. A úplne nádherná svetelná šou bola. Proste wow. 

Nasledovala tombola, kde som sa ja ani nezapojila, ale tatino vyhral prvú cenu - za minútu mal nakresliť čosi na tablete a potom sa mu vytlačí a pošle :D 

Potom sa už blížila polnoc, tak nasledovali častušky, tortičky a zapaľovanie sviečok. Väčšina už bola riadne napitá, spolužiačke vedľa mňa bolo zle a ja som bola úplne brutálne unavená, pretože ja keď pijem (aj keď len dva-tri glgy), tak som rýchlo hrozne unavená. 

Dali sme triednej a krstnej naše úžasne darčeky (triednej škatuľu dvadsiatich čokolád a knihu kompletných Shakespearových diel, ktorá má tak 2500 strán a je v angličtine a krstnej kolobežku :3)

A tak som kvôli únave okolo trištvrte na jednu odišla. Ja viem, je to strašne skoro, veľmi ma to mrzí, ale viac by som proste nedala. 

Akurát je strašne čudné, že je už po tom. Akoby to všetko smerovalo k stužkovej a zrazu je koniec...

Ale bola to skvelá noc. A to aj napriek tomu, že sa mi šaty dole dosť dopárali a ďalšiu noc sa poriadne nevyspala, lebo Maggie hlasno odfukovala a chrápala :D Ale dospávala som v pondelok, kedy som ostala doma, takže super :)

Fotogaléria

Môj účes :3

Maggie

Fotené rodičmi

S tatinkom :3

s rodičmi <3

Asi najlepšia fotka mojich vlasov :D

Moja stužka v strašnej kvalite

Svetelná šou vo svojich začiatkoch. Potom som už tancovala a nechcelo sa mi fotiť :D

Chystanie stužkovej.