Späť doma

Posledný článok na tomto blogu som napísala pred dvoma mesiacmi a kúsok a bol plný nadšenia a očakávaní, že idem do Švédska... Plný nádejí, že tento blog ožije, lebo budem mať kopu zážitkov, o ktorých budem môcť písať. (A naivne som si myslela, že na to vôbec bude čas.)
Nuž... už som späť na Slovensku. 

Bez plánov, že sa tam vrátim.

Je asi jasné, že všetko nešlo podľa predstáv a plánov. 

Hlavný problém? Práca. Vedela som, že čo je náplňou práce, ale jedna vec je vedieť a druhá to naozaj robiť. Minule som spomínala, že ide o predaj kvalitnej, drahej a prírodnej kozmetiky. Ten zvyšok som už ale nespomenula... náplňou práce je stáť pri jednom zo "stands" (ani neviem ako to preložiť) alebo dverách obchodu (mali sme v jednom obchoďáku pop up store na tri mesiace, ten sa zatvoril v polke septembra a odvtedy už fungovali len tie "standy") podávať ľuďom brožúrky alebo vzorky, prípadne pracovať bez nich a celé dni hovoriť: Hej, vašugud! (niečo ako Nech sa páči, po švédsky. Ale nemám šancu ako sa to píše). Prípadne Hello! Can I ask you something? alebo Excuse me, this is for you! (väčšinou som to proste obmieňala, aby to nebola ešte väčšia rutina.)

Párkrát za deň som mala šťastie a niekto aj reálne zastavil. Tu prichádza krok číslo dva, alias ukážka produktov. Ja som najlepšie ovládala salt scrub a body butter, takže to bolo asi tak 90% všetkých ukážok, čo som robila. Žiaľ, to sú tak najlacnejšie produkty tam. Občas som ukázala aj produkty pre tvár či oči, ale tie sa mi akosi nedarilo predávať, lebo v tých som si nebola dostatočne istá. 

Každopádne, to bola celá náplň mojej práce. Veľká rutina, celé dni to isté dookola (6 dní v týždni - počas týždňa 10 hodín, v sobotu 8 a v nedeľu 7) a ani sa mi poriadne nedarilo predávať.

Poviete si, fajn, to neznie tak hrozne, keď mám garantovanú výplatu 1000 eur? Uhm.... Poviem vám, ako som to pochopila z inzerátu. Že je tam garantovaná výplata 1000 eur plus provízie z predaja. Haha. Tých 1000 eur treba najprv cez provízie zarobiť a ak zarobíte viac, tak vtedy máte vyššiu výplatu. A ja som mala prvý mesiac zarobiť tak 60% z garantovanej výplaty... Ale ako som spomínala, mne to moc nešlo (tí hlúpi ľudia proste nechceli zastavovať!) a zarobila som necelých 30%. Takže čo sa stalo? Môj šéf mi povedal, že ak chcem pokračovať aj v októbri, budem pracovať bez garantovanej výplaty, len za provízie. Najprv som si povedala, že to skúsim...

A potom pred týždňom a niečo prišla na mňa kríza. Fajn, v októbri to bolo lepšie ako v septembri, ale stále nebola šanca, že zarobím nejakých viac než 5000 švédskych korún (cca 500 eur) a aj to bolo veľmi optimistické číslo. 

Šéf mi síce nakoniec povedal, že mi kľudne dá z tej garantovanej 7000-8000 korún, ak sa budem snažiť predávať čo najviac, ale to bolo stále málo. 3300 z toho je nájom, potom sú tam ešte ďalšie poplatky a mne by reálne ostalo maximálne 3500 (teda cca 350 eur.) A ja som  potrebovala na mesiac aspoň 5000. Švédsko je totiž kurva drahé. 

Skrátka to množstvo času, energie a stresu, čo to obnášalo, za ten plat nestál. Áno, na Vianoce by som možno zarobila pomerne dosť. Ale aj dovtedy musím z niečoho žiť. 

Takže som si minulý týždeň raz ráno v aute cestou do práce pekne spísala plusy a mínusy, či zostať a uvedomila som si, že jediný dôvod, prečo by som zostala je, že nechcem ísť domov. Zvykla som si na samostatný život, užívala som si slobodu (niežeby na ňu bolo tak veľa času) a nechcela som sa proste vrátiť späť k rodičom. Lenže to nie je dôvod ostať tam. S tým môžem ísť kamkoľvek. 

A tak som sa vrátila domov... ale nie na dlho. Plánujem tu ostať tak do konca roka, nájsť si nejakú brigádu alebo tak, niečo zarobiť a potom odísť... niekam. Neviem kam a neviem, čo budem robiť, ale nechcem tu ostať. 

Každopádne, nie všetko bolo zlé. V podstate som si život vo Švédsku užila... až na prácu. Získala som množstvo skúseností, ktoré by som inak nezískala. Mala som príležitosť rozprávať sa s ľuďmi z celého sveta, žila som v úplne nádhernom dome, aký by som raz v budúcnosti chcela mať... a spoznala niekoľko skvelých ľudí. Hlavne dvoch. Ktorí môj život tam značne skomplikovali, ale aj tak. Najprv som trávila čas s jedným z nich (bol to môj najobľúbenejší človek tam, no), ale keď mesiac po tom, ako som prišla odišiel, zblížila som sa aj s tým dvom. Bez nich dvoch by som to tam nezvládla. 

A okrem toho angličtina. Dva mesiace som rozprávala (a myslela) po anglicky, čo bolo úplne super! Pretože doteraz som ani nemala poriadne príležitosť komunikovať čisto v angličtine. 

(Btw, kým som tam bola, mali sme v dome len kolegov z Rumunska a Macedónska a šéf bol z Izraela... Teraz, dva dni po mojom odchode prišla Slovenka a zajtra im aj Češka príde... to je šťastie, čo? :D)

Takže... ani náhodou neľutujem rozhodnutie ísť tam. Ale ani rozhodnutie odísť. Takže zrejme všetko bolo ako malo byť. 

(A ešte som aj pri odchode dostala nejaké produkty... a že tie sú fakt super!)

Avšak, tie dva mesiace, skúsenosti, ktoré som tam získala ma zmenili. Zmenili ma ako človeka a zmenili mi aj moje priority. Predovšetkým to spomínam kvôli knihám. Bola som bez mojich kníh dva mesiace... a ani mi nejako moc nechýbali. Mala som so sebou čítačku, čítala som minimálne (jednak som nemala čas, ale aj chuť chýbala.) a proste som zistila, že viem žiť aj bez nich. Nechápte ma zle, stále mám rada knihy a čítanie, ale nejako ich už viac nepotrebujem zbierať a mať plné police kníh. Takže deň po príchode som vyradila zo svojich políc tak stovku kníh (ak ste ešte nevideli, bazár je TU - a už sa toho dosť minulo!) a je to fest super pocit! 

(Vlastne som si nechala len tie, čo sú pre mňa nejakým spôsobom dôležité. A tie nečítané.)

(Technická poznámka. Nezačínajte fajčiť vo Švédsku. Jedna krabička tam stojí 50-60 korún/ 5-6 eur. To proste nechcete. A ak nechcete začať fajčiť, nerobte túto prácu.)