Ako žijem...

Je to už polroka, čo som sa ozvala naposledy. A vyše troch mesiacov, čo som vôbec písala nejaký blogový príspevok, lebo ako ste si iste všimli, skončila som so Svetom kníh. Po vyše piatich rokoch už bolo načase posunúť sa ďalej. Musím ale povedať, že mi to trochu chýba, mať nejakú... platformu, kde sa môžem vyjadrovať ku knihám a Facebook a Instagram nie je úplne ono. Takže vám snáď môžem prezradiť, že pracujem na novom projekte, o ktorom sa čoskoro dozviete. 

Za toho polroka sa toho zas udialo kopu. Krátko po návrate zo Švédska som začala rozpredávať väčšinu svojich kníh (aktuálna ponuka vždy TU O:)) a začiatkom novembra som začala pracovať na dva mesiace v Panta Rhei ako vianočná výpomoc. Plánovala som o tom napísať samostatný článok, ale nakoľko to bola zrovna doba, kedy som s blogovaním skončila, tak som bola rada, že mám od toho pokoj a neprinútila som sa k tomu. Vtipné hlášky som pravidelne písala na FB stránku a zvyšok vám zhrniem teraz. 

Vždy som si chcela vyskúšať prácu v kníhkupectve, takže som tam išla s veľkým nadšením. Nuž, nejako som nepočítala s tým, aká je práca v kníhkupectve nudná. Keďže som tam bola len dočasne, tak som nebola ani na pokladni a tak som sa len motala po predajni a zarovnávala knihy. Pomáhala som zákazníkom, len väčšina si vedela nájsť čo potrebujú aj sami, takže nakoniec som zarovnala asi celú beletriu podľa abecedy. Niekoľkokrát. Občas som si tam čítala, len som nemohla stáť pár hodín na jednom mieste, takže väčšinou som mala rozčítaných pár kníh po celej predajni :))
Akurát týždeň pred Vianocami som sa ani nezastavila. 
Ale bola to fajn skúsenosť, len by som to nemohla robiť dlhodobo, lebo už mi dochádzali fiktívni kamaráti, s ktorými som mala rozhovory, ktoré mi mohli zamestnať myseľ. 
Viete čo bola ale super výhoda? Mohla som si odtiaľ požičiavať akúkoľvek knihu, že vraj aby som mohla lepšie poradiť zákaznikom. Niežeby mi išlo o zákazníkov, ale chápete. 

Od začiatku januára som bola žiaľ na úrade práce. Bola som na nejakom kurze Reštart pre mladých, alebo také čosi. Celkom ma bavilo robiť psychologické testy a tak. Paradoxne, keď som mala pohovor na najzaujímavejšiu pracovnú pozíciu, tak som sa nedostala práve kvôli psychologickému testu, ktorý mal vybrať zo štyroch osobností. Mne vyšli dve najlepšie, oni chceli na tú pracovnú pozíciu iné (niekto viac prozákaznícky, pche! :))

Za posledný rok som mala množstvo času rozmýšľať nad životom, sebou, budúcnosti a podobne. Keď sa pozriem na seba teraz a porovnám to so sebou pred rokom vidím veľký rozdiel. No a tak nejako všetko dokopy mi konečne odhalilo, čo chcem od života, čomu sa chcem venovať. Chcem cestovať. Chcem, aby som bola platená za cestovanie...

A tak som spravila ďalší obrovský krok a znova sa prihlásila na výšku, už s iným prístupom než: Fajn, tento odbor vyzerá celkom fajn. Avšak, tentokrát do Veľkej Británie. Hlásila som sa na Middlesex University v Londýne a University of Derby. Na moje obrovské prekvapenie, rýchlo mi prišli odpovede z oboch, že ma prijali. Takže - od septembra som v Londýne, kde začnem študovať Manažment cestovného ruchu. Áno, budem študovať cestovný ruch v jednom z turisticky najnavševovanejších miest na svete! Som z toho úplne happy. Aj keď teraz musím podať žiadosť o študentskú pôžičku a keď som otvorila tie materiály, tak ma až hlava rozbolela, ale nič nemôže byť dokonalé. 

No a keďže život v Londýne bude fest drahý, potrebujem si najprv čosi zarobiť. A tak zajtra nastupujem do New Yorkeru. Nie moja vysnená práca, ale dočasne je to super a mám tam mať 30% zľavu, takže yay! :3 
A počítam, že od septembra budem mať zas o čom písať, tak snáď tento blog nejako ožije (ja viem, viem, hovorím to zakaždým :D).

No a to je k mojim novinkám všetko. Čo máte nové vy? :))

Komentáre

Zverejnenie komentára