Nepremárnite svoj život tým, čo nechcete robiť

Pred pár dňami sa mi kamarátka zverila, že odišla z výšky. A na moju otázku, či vie, čo bude robiť ďalej (vieš, akú prácu si chceš hľadať? Nerozmýšľaš nad prestupom na inú školu?...) odpovedala, že nevie. 

Nakoľko som takto pred rokom bola v úplne rovnakej situácií, viem sa s ňou perfektne stotožniť a preto mi napadlo, že by som mohla napísať o tom článok. Rozhodne nie je v takej situácii jediná a tak dúfam, že tento článok niekomu pomôže. 

V prvom rade chcem povedať, že toto jej rozhodnutie stopercentne podporujem. Keď som odišla z výšky ja, stretávala som sa s dvoma reakciami. Prvou boli slová podpory a druhou nechápavá otázka A čo budeš robiť bez výšky? Si to mohla nejako dokončiť. What the fuck. Ja som na to vždy povedala, že ostať tam by bola strata času a že ak je človek šikovný, zaobíde sa aj bez výšky. Navyše, do školy sa dá kedykoľvek vrátiť, pokiaľ človek nájde to, čo by ho naozaj zaujímalo a čo by reálne študoval. Nie ako keď som šla na výšku s tým, že nechcem ísť ešte do práce a ten odbor vyzerá zaujímavo. 

Raz som videla na Facebooku cez stránku Priznania tínedžerov príspevok, kde sa jedna osoba sťažovala na to, že ju škola nebaví, ale má strach odísť. 95% ľudí jej v komentároch radilo, aby to nejako vydržala, získala titul a na magistra môže ísť študovať niečo iné. 

Wow. Rada nad zlato. 

Naozaj dáva zmysel stráviť tri roky života s niečim, čo neznášate, nemáte z toho nijaký úžitok a to len preto, aby ste získali papier. V skutočnosti sa tomu nechcete v budúcnosti venovať, aj s titulom môžete skončiť v obchode či niekde za pásom, ale hlavne, že máte pred menom tie dve či tri písmenká. (U nás v robote sme piati, jedna kolegyňa na výške nebola a zvyšní traja majú inžinierský či magisterský titul. A robia v obchode.)

Viete čo? Za celú tú dobu som ja ani sekundu neľutovala, že som odtiaľ odišla. Na druhej strane ja neľutujem nikdy žiadne svoje rozhodnutie. (Čo je mimochodom jedna z najlepších rád, aké vám môžem dať. Neľutujte žiadne svoje rozhodnutia a to ani vtedy, keby ste ich už znova nezopakovali. Všetky vaše rozhodnutia vás niekam posunuli, dali vám skúsenosti a spravili z vás človeka, ktorým ste teraz.)

Osobne som veľmi vďačná za tento rok. Nebol jednoduchý, musela som urobiť veľa zásadných rozhodnutí, zažila som lepšie aj horšie chvíle, ale stali sa mnohé veci, o ktorých som predtým ani nedúfala. Hlavná vec je, že som bola dva mesiace vo Švédsku. Práca bola síce dosť nanič, ale riadne som tam vystúpila zo svojej komfortnej zóny, rozprávala som sa s ľuďmi z celého sveta a získala množstvo skúseností. Po návrate na Slovensko som robila dva mesiace v kníhkupectve. Vždy som si to chcela vyskúšať, ale ukázalo sa, že je to veľmi nudná práca. Teraz pracujem v New Yorkeri. Tiež to nie je moja vysnená práca, dlhodobo by som tam robiť nemohla, ale aspoň si zarobím... Pretože v polke septembra odchádzam študovať do Londýna. Keby mi toto niekto povedal pred rokom, tak by som mu neverila. 

Mimo tohoto všetkého a skúseností, ktorých som nadobudla, je tu ďalšia zásadná vec. S množstvom možností prišlo to, že som mala kopu času na premýšľanie. Mohla som sa poriadne sústrediť na seba, lepšie sa spoznať, zisťovať, čo chcem robiť, čo nechcem robiť, spoznávala som rôznych ľudí, skúšala nové veci... a presne o to ide. 

Príde mi tragické, koľko ľudí robí veci, ktoré nechcú, ktoré ich nebavia a to práve zo strachu z nepoznaného. S pribúdajúcim vekom tiež pribúdajú povinnosti, ľudia si zakladajú rodiny, ktoré musia potom živiť... Takže kedy chcete zisťovať, čo od života chcete a zisťovať, kým ste, ak nie teraz? Tie najdôležitejšie rozhodnutia nikdy nie sú jednoduché, ale akonáhle dospejete k finálnemu rozhodnutiu, je to úžasný pocit.

Nikomu teraz nehovorím, nech odíde zo školy či z práce a začne nový život. Avšak pokiaľ nie ste spokojní so svojou súčasnou situáciou, zmeňte ju. Inak budete len jedným z miliónov ľudí, ktorí dennodenne nadávajú na svoj život a ako je všetko nefér, ale nič pre to nespravia. 

Je desivé nevedieť, čo bude ďalej. Riešiť veci za pochodu. Verte mi, o tom ja niečo viem. Ale mne sa to zatiaľ vždy vyplatilo. Ak ste bez nejakých záväzkov, je ľahšie, než sa zdá odísť do zahraničia, striedať práce, objavovať samého seba a hľadať proste to "pravé orechové". Ale nič z toho, čo poviem, nie je podstatné, ak vy sami tú zmenu nechcete a necháte sa ovládať vlastným strachom. 

Takže tak.