Londýn, už letím! Doslova.

TAKTO POZAJTRA SOM V LONDÝNE!!!

Anglicko a Londýn bol vždy môj veľký sen. Vždy ma to tam veľmi ťahalo, neviem ani poriadne vysvetliť prečo. Proste mám pocit, že tam patrím. 

A už je to tu. V nedeľu priletím do Londýna a začne sa ďalšia životná etapa. Pripadá mi to úplne maximálne neuveriteľné. Na školu ma prijali už takmer pred polrokom. Takže mi to stále prišlo, že je to ešte stále ďaleko a zrazu je to tu. Dnes som sa konečne viac-menej pobalila, zajtra pobalím zvyšok, ideme s maminkou do Bratislavy, prespíme u jej kamarátky a v nedeľu ráno letím. (Odporúčam sledovať hlavne môj instagram mata.strakova, lebo tam bude všetko. A dosť toho bude určite aj na FB stránke Stračie hniezdo.)

Ale dnešný príspevok nebude o tom, ako sa do Londýna teším. Bude o tom, čím všetkým som si musela prejsť, vybaviť a podobne. Dúfam, že na nič nezabudnem.

Takže ak rozmýšľate nad štúdiom v zahraničí, tento článok sa vám môže zísť. 

Mimochodom, štúdium v Anglicku je riadne drahé. Aj keď tam ešte ani nie ste.

Vráťme sa hlboko do minulosti... ehm, do februára, kedy mi na FB vyskočila udalosť o prednáške o univerzite Middlesex v Londýne. Dovtedy som ani neuvažovala, že sa vrátim do školy, ale zrazu som sa rozhodla, že na prednášku pôjdem, že veď nemám čo stratiť. Ešte pred koncom prednášky som bola rozhodnutá, že sa tam prihlásim. 

Celé toto som riešila s agentúrou Interstudy, ktorú, mimochodom, určite odporúčam, pretože tam boli vždy veľmi ochotní pomôcť, poradiť a vybaviť všetko potrebné. 

Takže prihláška. Často sa ma ľudia pýtajú, či som robila príjmačky. Nie, nič také. Musela som poslať motivačný list, teda som im obkecala, prečo by ma mali prijať a taktiež potrebovali odporúčanie od niekoho, kto im napíše v podstate to isté inými slovami. O to som požiadala svoju bývalú triednu zo strednej. Taktiež bolo nutné mať priemer maturitného vysvedčenia tuším do 2,5. Maturita z angličtiny je nutná na úrovni aspoň B2 a s najhoršou známkou 2. Vysvedčenie bolo nutné dať úradne preložiť, za čo som platila 20 eur (a je to asi najnižšia možná suma, čo zoženiete.)

Okrem Middlesexu som sa hlásila aj na univerzitu v Derby (ktorá mala, myslím, úplne rovnaké podmienky). Dostala som sa na obe. 

Ďalšia dôležitá vec, štúdium v Británii je platené. Platí sa cez 9000 libier ročne, ale väčšina študentov žiada o študentskú pôžičku. Tú splácate až po ukončení štúdia a iba vtedy, keď máte určitý príjem (tú sumu si nepamätám, ešte sa ma to netýka.) Tam tiež sú rôzne vybavovačky. Vyplníte tlačivo, priložíte kópiu občianského a tú vám potom musí potvrdiť notár. Spolu s ďalším tlačivom, ktoré však na Slovensku notári nevypĺňajú. (Nakoniec stačilo všetky údaje z tlačiva prepísať na kópiu občianského.)

Najväčšia zábava bola, že keďže som už v minulosti študovala a zo školy som po roku odišla, vrámci žiadosti o pôžičku som musela priložiť aj potvrdenie o ukončení štúdia tam. V agentúre mi povedali, že niektoré školy to vedia poslať aj v angličtine, moja, samozrejme, ochotná nebola. Ďalších 20 eur za úradný preklad, strašne som nadávala.

Ďalšia podstatná vec - ubytovanie. Ja som uvažovala aj o priváte, no napokon som sa rozhodla, že prvý rok pôjdem radšej na internát, nakoľko nemám ako prejsť byty, nevyznám sa tam a podobne. Moja škola má asi 5 internátov - ja som si vybrala taký, kde bola najlepšia cena aj vzdialenosť. Okamžite som tiež platila depozit 250 libier. 

Na druhý deň som si našla email od ľudí zo štúdijného, kde riešia ubytovanie. Vraj internát, ktorý som si vybrala ponúka ubytovanie celoročne (čiže aj v lete), ale na môj odbor mi postačí byť tam do júna a ponúkli mi rôzne možnosti. Predstavte si - štúdijné oddelenie, ktoré sa o študentov reálne zaujíma a snaží sa im pomôcť nájsť najvhodnejšiu alternatívu! :O Ja som sa ale rozhodla ostať na ňom, aj tak zatiaľ neplánujem sa vracať na leto domov. (Maximálne tak na návštevu.) 

Takže mi poslali formulár, ktorý som vyplnila a potvrdila tým svoje miesto, ale keď som zbadala tú cenu ubytovania (opakujem, najlacnejší intrák!), nebolo mi všetko jedno. Od 17. septembra do konca decembra bol nájom 2300 libier (plus nejaké drobné), čiže cca 2600 eur. 

Takže som mala nový problém - kde zohnať na to peniaze. Pracovala som teraz 4,5 mesiaca, takže som si niečo zarobila - to však nebolo vôbec toľko, čo stojí to ubytovanie. Keď k tomu prirátame stravu a celkovo život... jediná možnosť, čo sa naskytovala, bola ďalšia pôžička. Tentokrát od banky. Avšak nakoľko som bola tesne po skúšobnej dobe, nemám žiadnu históriu pôžičiek a podobne, v žiadnej banke mi ju nechceli dať.

Nakoniec som prijala aspoň predschválený úver na 1700 eur, čo som mala vo svojej banke, ktorý som získala automaticky. To bolo na konci júla. Teta v banke mi však sľúbila, že ak bude táto možnosť aj v auguste, ozve sa mi. Hneď prvého ráno mi volala, že je nový predschválený úver, tentokrát na 1900 a či mi ho nachystá. Tak som si zobrala ďalších 1300 eur. Úprimne, vôbec nie som z toho nadšená, že už v tomto veku mám niečo takto splácať, ale nakoľko som potrebovala peniaze a sexuálne služby neprichádzali do úvahy, bola to jediná možnosť, čo som mala. Ale nevadí, spravím všetko preto, aby sa to v budúcnosti opakovalo minimálne. 

Jedna z vecí, čo na sebe neznášam je, že robím všetko na poslednú chvíľu. A tak som tento týždeň konečne riešila platbu za internát, ktorá mala byť poslaná do 17.9. Pôvodne som to plánovala poslať skôr, ale bola som zmätená kde a ako a keď som sa pýtala iných ľudí, tiež to ešte neplatili, tak som to neriešila. Ani mi len nenapadlo, na aký problém nakoniec narazím. Opakovane mi totiž zamietalo kartu. Aj nejakí ďalší ľudia s tým najprv mali problém, ale nakoniec sa všetkým podarilo a ja som už prepadávala panike. Totižto, pri platbe kartou je určitý limit a moja platba bola ďaleko za limitom. Servis banky bol stále obsadený, tak som volala na pobočku. A tam mi teta povedala, že to sa nedá, vraj limit na takú sumu mi nikto nedá a mám si vypýtať číslo účtu a poslať to normálne. To už som bola riadne vystresovaná, lebo u každého to ide a u mňa nie?! Našťastie som sa nakoniec dovolala do servisu banky, kde mi to za 5 eurový poplatok okamžite upravili na požadovanú sumu (a vraj to ide až do 5000 eur). Verte mi, že nikdy som nebola radšej, že mi z účtu zmizli peniaze a ešte k tomu tak veľa. 

A spomínala som už, že zajtra odchádzam a až dnes som sa začala baliť? (Mala som už síce nejaké veci na kôpke na stole, ale predsa.) Z toho som tiež riadne vystresovaná, lebo sa desím toho, že môj kufor bude vážiť viac než 32 kíl. 

Oh, a minulý týždeň som tiež začala vybavovať cestovné poistenie a prišlo dnes. Na poslednú chvíľu. A stálo ma ďalšiu stovku.

Ale teším sa. Neskutočne. Už poznám aj celkom dosť ľudí, lebo som v niekoľkých spoločných chatoch. Jeden máme s ďalšími Slovákmi, čo sem idú študovať cez túto agentúru, druhý máme s ďalšími ľuďmi z internátu, tretí máme s pár ľuďmi, čo idú študovať to isté, čo ja (najmenej aktívny chat, takže vlastne svojich spolužiakov poznám najmenej).

Už sme si s niektorými kúpili aj lístky na jednu párty (je to párty na streche! Ja sa síce bojím výšok, ale toto znie strašne cool!) a s jednou babou z internátu sme si kúpili lístky na drag show Heels of hell tour, kde budú moje obľúbené drag queens. A budúcu sobotu som sa zapísala na výlet do Oxfordu poriadaný školou.

Takže áno, ešte som ani neprišla a už ma to štúdium stálo strašne veľa peňazí a nervov. Ak nad štúdiom v zahraničí rozmýšľate, určite začnite poriadne dopredu šetriť. Ale nič neľutujem, bude to stáť za to. 

Mimochodom, chcela by som prispievať oveľa viac na tento blog a písať o zážitkoch z Londýna. Určite napíšem nejaký s prvými dojmami, krátko po mojom príchode (a mám nachystaný aj jeden o mojej pracovnej skúsenosti v New Yorkeri). Taktiež budem písať pre Interstudy blog, kde budú nielen články, ktoré budú aj tu, ale aj nejaké úplne nové.