Ako žijem...

Dlho som kašlala na tento blog. Ja viem, som strašná. Najprv si založím osobný blog a potom nič nepridávam. Takže som sa rozhodla vám znova dovoliť nahliadnuť do môjho života. 

Pred mesiacom som nastúpila do maturitného ročníka. Ak má umelecká škola nejakú výhodu, tak určite tú, že tento rok je zatiaľ úplne v pohode. Nie ako na iných školách, že sa decká od prvého dňa nezastavia. Zatiaľ stíham čítať (to, že sa mi nechce, je už druhá vec) aj pozerať seriály (hoci ešte ani všetky nezačali). Takže sa zatiaľ ešte priveľmi nesťažujem. Hoci ma blížiaca maturita desí. Včera nám triedna poslala prvých päť vypracovaných maturitných tém (ktoré som ešte neotvorila), máme okruhy na DVK (dejiny výtvarnej kultúry) vrátane obrazovej prílohy... a to všetko zabraňuje tomu, aby som sa na to snažila nemyslieť.
A to nehovorím o už oznámených termínoch. A necelých posledných ôsmych mesiacoch na strednej a hľadanie vysokej. Zatiaľ mám vybrané prekladateľstvo na Komenského, ale musím nájsť aj čosi ďalše.

A stužková. Už mám kúpené skvelé šaty. Sú čierne, jednoduché, ale veľmi pekné. Žiaľ, máme ju 7.11, takže na Bibliotéku sa tento rok pravdepodobne nedostanem. No ale čo, budú aj ďalšie. Stužková je len raz za život. A toľko jedla tam bude...! :3 :D Našťastie pre mňa nič neorganizujem, nepripravujem ani sa nijako nezapájam, pretože by som na to fakt nemala nervy. Nadrieť sa na tom a potom budú ostatní pindať, že sa im niečo nepáči? Radšej budem tá, čo pindá.
Oznamko ešte tiež nemáme hotové, ale kreslí ho spolužiak, ktorý proste kreslí úžasne a naše oznamko bude vyzerať skvelo. Skvelo vystihne študenta na umeleckej. Len netuším, koľko tlačiť. Zatiaľ sa motám tak okolo 60-70.

By Juraj Sádecký

To by bolo k škole (radšej) všetko. V posledných dňoch ma strašne začal bolieť krk, z čoho ma samozrejme bolí celá hlava. Takže yay!
A tiež som včera znenávidela podpätky, lebo som si včera dala do školy mamine skvelé topánky s hrubým opätkom a ešte stále cítim, že som ich mala. A keby zabudnem, tie otlaky mi ich veľmi rýchlo pripomenú.

A čo nové? Ehm, knihy samozrejme, ale tie ste videli včera v Chvastačke. Konečne mi prišlo Dám ti aj slnko, ktoré mám už rozčítané. Som za tretinou a je to naozaj skvelé. Do konca týždňa by som to rada dočítala. Rozčítanú mám tiež Maru Dyerovú 3. Som naozaj zvedavá, ako to celé skončí. Aj to je super.

A konečne začala seriálová sezóna. Konečne som sa dočkala nového Doctora Who, The Big Bang Theory, Faking it, Once upon a time, začal absolútne dokonalý Blindspot a menej dokonalé Scream Queens, ktoré ma aj tak bavia. A ešte sa teším na Arrowa.
Tiež by som mala dopozerať Reign, The Fosters a Orange is the new black.
Jop, ja viem, mala by som sa učiť :D

Tiež som prepadla muzikálom. Tak trochu. Videla som dva zatiaľ. Chicago bolo fajn a  Moulin Rouge som si absolútne zamilovala. A chcem si pozrieť Funny girl. (A raz by som strašne chcela na nejaký muzikál na Broadwayi.) Jop, Glee malo na mňa obrovský vplyv. A áno, stále na tom fičím. Prakticky nepočúvam nič iné. (Momentálne je to Ding dong the witch is dead, čo je náhodou pesnička, ktorú posledné dva dni spievam vkuse). A keď som už pri spievaní, stále spievam vkuse. Hlavne pesničky z Glee, samozrejme. Ako by som chcela v takom Glee byť! Každému tým spievaním leziem na nervy, nevadí. Ale! Pred pár dňami sa stalo niečo, čo sa rovná zázraku - mama mi dovolila dobrovoľne (!), aby som jej spievala. A páčilo sa jej to. Čo mi spravilo obrovskú radosť <3
A brat sa mi vyhráža, že má prihlási do budúcej Superstar. Very funny, nikam nejdem. Spev síce milujem a nespievam najhoršie, ale určite nemám na to, aby zo mňa bola speváčka. A strápniť sa pred dvoma národmi... nie, ďakujem.

Fajn, to bude nateraz všetko. Snáď. Kľudne napíšte, čo nové u vás, ako sa máte a čokoľvek budete chcieť. :)